reklama

Apokalypsy návratu

Kto vycestuje za hranice Slovenska na dlhšiu dobu, prípadne na stálo, má svoje vlastné dôvody, vlastné sny a ciele. Tiež rozdielny pohľad na novú kultúru, prístup okolia k vlastnej osobe alebo svojej komunite. Niekto pokladá toto vycestovanie za dočasné (nehovorme o mesiacoch) a plánuje sa vrátiť späť. Pre iných, ktorí sa vedia úplne adaptovať novým podmienkam a stotožniť sa vo veľkej miere s domorodým obyvateľstvom (ťažko povedať či úplne) a návrat späť neplánuje. Závisí to na uhle pohľadu, jedinečnosti každého z nás, rastu (alebo aj klesaniu) nárokov a v neposlednom rade aj ohodnotenia za prácu a príjem, ktorý mnohým zabezpečuje pocit väčšej slobody.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Niekde v posledných pár riadkoch by som sa našiel aj ja, aj keď tých dôvodov je podstatne viac a pohľad na návrat back home som zo začiatku menil častejšie ako je premenlivé anglické počasie. Po úvahách „o 6 mesiacov, o rok, o dva“, som sa ustálil na neistom - ešte sa uvidí. Rodina a kamaráti už pochopili zbytočnosť otázky: „A kedy prídeš na stálo?“ Odpoveď na ňu (sám pre seba) už odkladám zo zajtra na pozajtra a najnovšie dokonca na popozajtra. Samozrejme dni, týždne alebo mesiace v tomto pre mňa nehrajú žiadnu rolu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz určite pôjdem zveľaďovať svoju vlasť, ktorá mi dala štúdium skoro zadarmo (aj keď ma stále kvári myšlienka, že v Brne so mňa mohol byť predsa len lepší odborník). Pôjdem späť, tam kde sú moji rodičia, kde som sa naučili bicyklovať, kde sú nádherné hory a Slovenský raj. V podstate si stále nadávam, že som to neobehol ešte všetko (raz možno). Stále má rodná hruda v ruke veľké esá, medzi ktorými nesporne vytŕčajú moji najlepší priatelia (teda skutoční priatelia), aj keď nie všetci sa tam práve nachádzajú. To všetko a oveľa viac mi chýba každý deň. Stále si idealizujem moje (a naše) malé Slovensko. Dokonca aj pri každej novej návšteve sa snažím zažmúriť jedno oko a zakryť jedno ucho (niekedy aj obe), aj to len preto, aby som v sebe udržal myšlienku návratu späť do lepšieho, ľudskejšieho, úspešnejšieho a stále viac pokrokovejšieho Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lenže jedna vec je pozerať sa prižmúrene na krajinu očami turistu a iné je žiť, pracovať, platiť, voliť a stavať všetko od znova. V Anglicku už viem čo môžem očakávať, viem koľko trvá postup, viem, že ani tu nie je všetko spravodlivé a správne. Naučil som sa tu naozaj veľa za pomerne krátku dobu. Ale tiež som zistil, že mi to viac vyhovuje. Mám inšpiráciu do budúcnosti, som spokojný so svojím ohodnotením, šéf nezatvára dvere kancelárie ak niečo potrebujem, práca ma napĺňa, cítim sa dobre a s väčším pocitom slobody ako tomu bolo na Slovensku sa vynára otázka, či sa tam vôbec chcem niekedy vrátiť? Napriek veľkým esám, napriek kopcom, napriek rodine a veľa ďalších kladných vecí, ktorých by som určite našiel neúrekom.

Možno sa len obávam nového (ďalšieho) začiatku, aj keď doma kde je mi všetko blízke, teda aspoň všetko bolo. Je pravda, že keď som sa prvý krát vrátil späť po dlhšom čase, mal som pocit odcudzenia. Pripadalo mi to trochu neskutočné, že práve sedím v aute, ktoré prechádza centrom môjho mesta. Trochu mi to pripomenulo ako som sa cítil, keď som prvý krát pred niekoľkými rokmi prišiel do Londýna, trošku neskutočné, trochu so strachom, trochu so zadosťučinením som sa pozeral cez okno na cudzí svet z ľavej strany cesty. Teraz sa už tak nepozerám, je to prirodzené a blízke aj keď pár tisíc kilometrov od pôvodného domova.

Dostal som mail od dobrého kamaráta, ktorý sa vracal späť do svojej krajiny po desiatich rokoch. Bez pauzy bol v Británii desať rokov: „Stále sa cítim stratený vo svojej vlastnej krajine. Je to veľmi zvláštne a ťažké zároveň. Bol som príliš dlho preč a teraz cítim následky. Niekedy si myslím, že už nikdy viac nepatrím do mojej krajiny alebo mesta. Cítim sa veľmi nesvoj, veľmi mi chýbate“. Samozrejme moje pocity nebudú až takéto silné, jednak na Slovensko sa dostanem aj dva-tri krát do roka a desať rokov je pre mňa ešte priďaleká méta. Mám však pocit, že aj keď to nebude až také ťažké, aké to má môj kamarát, určite to nebude prechádzka ružovým sadom. Možno ani nie tak kvôli zmene mňa samého ale práve aj kvôli zmenám, ktoré sa medzičasom udiali doma. A asi aj kvôli tým, ktoré sa mali udiať, ale akosi stále stagnujú.

Peter Bigoš

Peter Bigoš

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Záhradník Zoznam autorových rubrík:  LondýnPoviedkyPoéziaNa cestáchFotkySúkromnéNezaradenédiary

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu