Oxford sa oplatí

Autor: Peter Bigoš | 5.6.2006 o 15:31 | Karma článku: 11,25 | Prečítané:  5987x

Jeden deň na Oxford určite nestačí, no dá sa toho stihnúť naozaj veľa a bez celodenného šprintu. Od výhľadu na mesto z veže, obhliadkou botanickej záhrady, najstaršej univerzity v Anglicku, zastávkou v jedálni z Harryho Pottera až po vychutnávanie umenia (dokonca Slovenského) sme návštevu tohto malebného mesta určite neľutovali. Internáty na "oxfordský spôsob", stovky vežičiek v centre, zákutiach kde by ste si nepovedali, že tam denne prechádzajú stovky turistov. Jednoducho nádhera.

Po necelých dvoch hodinách cesty z Londýnskej Victorie sme  autobusom prišli do Oxfordu. Ak si kúpite lístok aspoň dva týždne skôr na internete, môže to byť veľmi lacná cesta. Vlakom je to o hodinu rýchlejšie z Londýnskeho Paddingtonu, ale aj drahšie. Autobus: spiatočný denný lístok pre dvoch - 10 libier(!), Vlak - od £17 a viac pre jednu osobu.

Pohľad z veže Carfax Tower ráno. Počasie zatiaľ štrajkovalo, takže sme si výhľad vychutnali len na okolité veže a budovy centra mesta. Veža je pozostatkom kostola sv. Martina, vstupné je £1,80. Neďaleko sme objavili botanickú záhradu oxfordskej univerzity. Vstup £2,60 a aj keď sa časť záhrady prerábala, návšteva sa oplatila. (Niektoré fotky sa po kliknutí otvoria v novom okne vo väčšom rozlíšení.)

V jednom kúte bola zastrčená zberná nádoba na vodu z roku 1780. Priam provokovala na cvaknutie do archívu.

Uchráneniu sa rolovaciemu maratónu ďalšie dve fotky z botanickej záhrady sú tu a tu .o)

Na uliciach sme mohli dosť často vidieť zaujímavé klasické poštové schránky, všetko pekne podelené. Keďže bol práve pondelok, tak väčšina univerzít bola pre verejnosť uzavretá. Ale zato sme aspoň nestretávali obrovské masy turistov. Vždy máte teda na výber. Môžete zazvoniť na školských poslíčkov a skúsiť či sa nejaký objaví, my sme to neskúsili. Možno na budúce.

Bol školský deň a študenti boli všade. Niektorí mali na sebe čierno biele rovnošaty. Trochu som závidel, že môžu študovať v takom príjemnom historickom prostredí.

A to nehovorím o oxfordských "intrákoch"..

Dvere a brány mali tiež svoju atmosféru.

Popri kruhovej čitárni Radcliffe Camera, ktorá je súčasťou Bodleian Library sme na chvíľu zablúdili aj do spleti malých nádvorí a priechodov tejto starej knižnice. Keď sme sa dostali von, pred nami sa objavil priechod medzi budovami, ktorý je skoro na každej pohľadnici Oxfordu.

Po obede v krčme Turf Tavern, v ktorej podľa sprievodcu dobre varia (naozaj neklamali) sme sa vybrali späť ku Christ Church College. Niekedy sme museli prejsť naozaj malými uličkami, ale pohľad stál za to.. 

 Vchod pre smrteľníkov je nižšie ako hlavný vchod, cez veľkú železnú bránu sa najprv dostanete do záhrad War Memorial Gardens...

... asi sto metrov ďalej pred vchodom do College vám neujde pozornosti udržiavaný Pavinič, ktorý sa šplhá po stene budovy.

Ráno neboli sprístupnené všetky jej časti a o druhej po obede sme si pozreli okrem kaplnky, nádvorí a kadejakých zákutí (niekedy sa oplatí zablúdiť) aj jedáleň, v ktorej sa natáčal Harry Potter. Na moje sklamanie žiadne sviečky tam nevyseli vo vzduchu a obrazy boli rozoznateľné len veľmi slabo, keďže tam bolo prítmie.

V Oxforde je veľa maličkých obchodov, kde okrem pohľadníc a suvenírov môžete natrafiť aj na ozajstné umenie. V jednom takom obchodíku som sa dal do reči s predavačom, pretože ma upútala minivernisáž Moving landscapes (Pohyblivé krajinky). Najviac ma zaujalo meno autora: Zita Polakova. Dozvedel som sa, že je Slovenka a po skončení Oxfordskej univerzity dostala najvyššie možné hodnotenie, ktoré sa tam vôbec dostáva. Povolil mi odfotiť si obrazy, ale moje pokusy v nie veľmi dobrom osvetlení zlyhávali, tak som vygooglil fotky v lepšej kvalite, dokonca aj také, ktoré sa v obchode nenachádzali. Ak by ste chceli podoriť talentovanú Slovenskú fotografku v Anglicku, môžete si jej výtvory aj na mieste kúpiť. Len cena £45 za fotku 15x30cm ma trošku zaskočila.

Stred mesta je obkolesený riekami zo západnej, južnej a východnej strany. Bolo by hriechom nezastaviť sa pri niektorej z riek.

Člny sa dajú za skoro rozumnú cenu aj prenajať, cca £10 za hodinu (rátajte aj so zálohou £25).

Bol to veľmi príjemne strávený deň mimo každodenného bláznivého ruchu v Londýnskych uliciach. Určite odporúčam.


 Fotky: mirka a ja


Cesty snov po Európe

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Fiľo: Moja chyba? Ružomberský futbal, mohli sme za to mať veľkú fabriku

Milan Fiľo otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

KULTÚRA

Do Hry o tróny sa vrátila erotika. Inak ide do slepej uličky

Druhá časť novej sezóny priniesla neistý ľúbostný príbeh.


Už ste čítali?